Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

História obce

Granč-Petrovce
Spišská obec Granč-Petrovce sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny, na úpätí pohoria Branisko v nadmorskej výške 450 m. V tesnej blízkosti obce sa nachádzajú významné kultúrne
pamiatky zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – Spišský hrad, Spišská kapitula, ranogotický kostolík v Žehre a prírodnej chránenej krajinnej oblasti Dreveník. Od okresného mesta Levoča je vzdialená 21 km, dostupná je odbočením z hlavnej cesty E18 pred tunelom Branisko.

Výmera chotára obce je 470 ha a žije tu 593 obyvateľov (stav k 31.12.2007). Pri podrobnejšom štúdiu polohy obce musíme vysloviť obdiv i uznanie naším prapredkom – zakladateľom osady, za výber miesta, vhodného na usídlenie. Okrem miesta, na ktorom mala stáť osada ( sídelná plocha), bolo potrebné mať územie s lesmi a pôdou pre polia a lúky ( hospodárska poloha).
Sídelná poloha, t.j. miesto, na ktorom obec stojí, je okrem malých výnimiek vždy pri prameňoch, potoku alebo rieke. To platí o obciach všeobecne, teda aj o obciach pod Braniskom, obec Granč-Petrovce nevynímajúc. Potok Branisko, pretekajúci obcou, pred stáročiami tiekol iným korytom, situovaným o niečo vyššie ako dnes. Slúžil aj na náhon vodného mlyna, ktorý už zanikol.
V súčasnosti je koryto potoka, nazývaného aj Dolný potok, čiastočne regulované. Napriek tomu obci spôsobujú veľké škody prívaly vody, najmä po letných búrkych.

História obce.
O zakladateľoch našej obce v súčasnej dobe nemáme žiadne  vedecky podložené materiály. Na otázku, kedy sa tu usadili, môžeme odpovedať len porovnávacou úvahou. Archeologické nálezy z neďalekého Dreveníka dokazujú, že prví ľudia zanechali po sebe stopy v období okolo roku 4 000 pred naším letopočtom a na mieste Spišského hradu o niečo neskôr. Je pravdepodobné, že pred viacerými tisícročiami pulzoval život pred aj na území našej obce.

Najstaršie zmienky o obidvoch častiach obce Granč-Petrovce siahajú do obdobia po tatárskom vpáde, kedy tu boli dve samostatné obce. Údajne okolo roku 1240 prišli do obce maďarskí kopijníci na
čele s vojvodom Petrom a usadili sa na mieste, kde bol starý kaštieľ. Pôvodní obyvatelia nazvali túto časť Petrovce – prvá písomná zmienka o nej je z roku 1292. Pôvod názvu Granč – druhej časti
obce, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1344, doposiaľ nepoznáme. V jednej i druhej časti boli zemianské rodiny. V Granči užívali meno „deGrancs“, v Petrovciach „Petróczy“. Niektorí z nich  boli významnými osobnosťami. Napríklad okolo roku 1600 bol Baltazár Petróczy kastelánom Spišského hradu a dvaja rodáci z Granča boli Spišskými kanonikmi. Z listín, týkajúcich sa majetku vysvitá, že viacerí zemania boli v rodinnom pomere so zemanmi zo Žehry i Harakoviec.

 

V roku 1876 sa v obci narodil Štefan Petróczy, významný priekopník v konštrukcií vrtuľníkov, pôsobiaci v Rakúsku. Zomrel v roku 1957 v Budapešti.

Jednou z významnejších udalostí obce je odpredaj časti Petróczyovského majetku goralským osadníkom zo Ždiaru, ktorých 14 rodín sa sem presídlilo v roku 1904.

V obci sú zachované dve stavebné pamiatky. Prvou je renesančný kostol. Sv. Martina. O jeho vzniku sú dva záznamy : podľa kanonickej vizitácie z roku 1693 dali kostol postaviť luteránsky
zemepáni v roku 1613. Podľa záznamov na fare v Žehre dal kostol postaviť Baltazár Petróczy, kastelán Spišského hradu, v roku 1626. Pre kostol je charakteristická predstavaná veža so štítkovou atikou. Tento stavebný štýl prišiel na Spiš z Poľska. Dodnes je zachovaných viacero takýchto zvoníc ( Kežmarok, Podolínec, Vrbov ale aj neďaleké Harakovce), pre ktoré sa zaužíval názov „Spišská renesancia“. Kostol bol v roku 1779 uzatvorený pre veľké statické poruchy a obnovený bol v roku 1815. Keďže bol v interiéry veľmi tmavý, urobili na severnej strane veľké okno, zadovážili nový oltár, kazateľnicu, lavice a zástavy. Z umeleckých pamiatok kostola je
najcennejší pôvodne hlavný, dnes bočný renesančný oltár sv. Martina – biskupa z roku 1635.
Cenné sú aj : cínový tanier z roku 1669, zvony zo 17. storočia, v sakristii barokový reliéf sv. Rozálie a drevorezba z 18. storočia.

Druhou stavebnou pamiatkou je barokový kaštieľ zo začiatku 19. storočia. V roku 1815 Zuzana a Klára Petróczy vyznačili na pozemku Alojza Petróczyho miesto pre kaštieľ. Tu sa narodil aj
spomínaný Štefan Petróczy. Neskôr bola v budove kaštieľa zriadená škola, ktorá tam sídli dodnes. Zrekonštruovaná bola v roku 1990.

Pôvodný Kostol sv. Martina bol v poslednom období vzhľadom na počet obyvateľov malý, preto sa obyvatelia obce rozhodli postaviť nový kostol. Kostol sa staval 16 mesiacov a vďaka veľkej
obetavosti, pracovitosti a odbornosti obyvateľov obce bol dokončený bol v roku 1994. Dominantou nielen kostola ale aj obce sa stala 25 m vysoká vež nového kostola. V interiéri kostola dominuje drevený reliéf sv. Martina.

Na stavbu kostola veľkodušne prispeli aj dobrodinci z blízkeho i
ďalekého okolia.

Filagória