Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Obecné symboly

Erb obce

cropped-erbshusou-300x300_(1)

 

Vlajka obce

zastavaobce-262x300

 

Pečať obce

pecatobce-233x300

 

Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidla a zvyklosti. Tie boli rešpektované aj pri tvorbe erbu obce Granč- Petrovce.

Historický symbol obce Granč- Petrovce poznáme podľa pečatidla z r. 1852. Jeho symbolom je sv. Martin.

Treba pripomenúť, že pečatný symbol nie je erbom, môže sa však stať východiskom pre jeho tvorbu. Nie však v tom zmysle, že by bol celý obsah pečatného znamenia mechanicky prenesený do štítu, ale starým stredovekým heraldickým postupom, podľa ktorého sa pred heraldický pečatný motív heraldizuje tak, že sa do štítu vložia atribúty príslušného svätca, či svätcov.

Pôvodné erby vznikali v stredoveku ako súčasť rytierskej výzbroje a ako identifikačné rozpoznávacie znamenia. Ich funkciou bolo navzájom rozlíšiť dvoch, v podstate rovnako odetých rytierov. Aby erby mohli túto svoju funkciu plniť, museli byť zreteľné aj na diaľku. Už z toho dôvodu sa na to postavy svätcov nehodili. Postavy svätcov by boli totiž v štíte veľmi malé a na diaľku nezreteľné. Nebolo by predsa možné rozoznať na vzdialenosť päťdesiatich, či sto krokov v štíte napríklad postavu sv. Petra od sv. Pavla, keďže atribúty, ktoré sa s nimi zobrazovali by boli popri nich príliš malé. Preto, hoci rytier vo svojej pečati naďalej zobrazoval napríklad sv. Petra, svojho patróna, do svojho štítu zobrazil iba jeho atribút – kľúče.

Nie je náhoda, že z čias pôvodnej, živej heraldiky sa v podstate nezachovali žiadne erby s postavami svätcov. Je pravda, že dnes viaceré obce na Slovensku vytvárajú svoje erby jednoduchým prekreslením svätca zo svojej historickej pečate do erbu a heraldikov, ktorí im to vyčítajú, upodozrievajú z ateizmu. Hoci je takýto postoj po štyridsať ročnej tabuizácii náboženského prejavu pochopiteľný, heraldický je nesprávny a, navyše, heraldicky problematický. Na podporu tohto tvrdenia sa oprieme o názor jednej z vedúcich osobností cirkevnej heraldiky, arcibiskupa Bruna. B. Heima, autora erbov svätých otcov Jána XIII. a Pavla VI., ako aj autora početných erbov kardinálov a prelátov, autora publikácií o cirkevnej heraldike a člena Medzinárodnej heraldickej akadémie. V jednej zo svojich prác píše: „Z náboženských, ale aj z heraldických dôvodov sa treba bezpodmienečne vyvarovať zobrazovaniu postav svätcov v erboch, ako by to boli dáke erbové zvieratá, či iné heraldické figúry. Saint Saud to oprávnene považuje za nedostatok pokory a úcty, keď sa obrazy Vykupiteľa, Madony svätcov používajú ako erbové znamenia. Erby sa často zobrazujú na podlahách, kobercoch, vankúšoch, nádobách a iných predmetoch. Potom sa po obrazoch svätcov stúpa, sadá si na ne a používajú sa aj na profánne účely. Navyše sa na malej ploche nedajú zobraziť dôstojným spôsobom“. Heim, kňaz a heraldik tu upozorňuje na náboženské, ale aj praktické výhrady proti používaniu svätca v erbe. Je isté že aplikácia postáv sv. Martina v erbe obce Granč- Petrovce by obmedzila možnosti jeho používania v obci na označovanie obecného majetku, pretože obraz so svätými by sa nemohlo používať na označovanie najrôznejších predmetov, ktoré sa napríklad po použití odhadzujú bez toho, aby ich znehodnotenie ( aj s vyobrazením svätca) neurážalo náboženské cítenie obyvateľov. Ak teda konštatujeme, že umiestnenie postav svätých do obecného erbu nie je správne, no zároveň sme vyjadrili názor, že je potrebné zachovať kontinuitu historického symbolu, musíme nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo obom spomenutým požiadavkám. Aj tu nám poskytuje návod B. B.Heim, keď odporúča postavy svätcov erboch vyjadrovať ich atribútmi – rozpoznávacími znameniami, ktoré sa v minulosti pridávali ku svätcovi na jeho identifikáciu. Jeho odporúčanie je v úplnej zhode aj s našou domácou heraldickou tradíciou, keď napríklad už v 15. stor. vznikali z pôvodných hagiografických pečatí s postavami svätcov heraldické znamenia s atribútmi svätcov. Tak vznikol erb Kremnice, kde bola sv. Katarína nahradená zlámaným kolesom, nástrojom jej mučenia, alebo sv. Anton v erbe Spišskej Belej bol v erbe symbolizovaný jeho atribútom – zvoncom. Tak by sme mohli menovať množstvo ďalších erbov z celej Európy s kľúčmi sv. Petra, mečom sv. Pavla, vežou sv. Barbory, šípmi sv. Sebastiána, sekerou sv. Mateja, býkom sv. Lukáša, šikmým krížom sv. Ondreja, mečom a váhami sv. Michala, šípmi sv. Vojtecha, či husou sv. Martina.

Tento atribút vychádza z legendy podľa ktorej keď chceli sv. Martina vyvoliť za biskupa, zo skromnosti sa schoval do husieho chlievika, no husi ho svojim gagotom prezradili a tak prišiel sv. Martin k biskupskej hodnosti, ktorej atribútom je mitra.

Heraldicky správny erb obce Granč- Petrovce má teda túto podobu :

cropped-erbshusou-300x300_(1)

v modrom štíte pod striebornou, zlatou a tromi červenými rubínmi zdobenou mitrou strieborná hus sv. Martina so zlatou zbrojou. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu.

I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbmi miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Granč- Petrovce v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znova upravovať.

V zmysle heraldických pravidiel erbovej tvorby – osobitne pravidla o striedaní farieb a kovov – je znamenie kovové, teda zlaté a strieborné, štít nesie jednu zo štyroch heraldických farieb – modrú.

V zmysle heraldickej konvencie bude možné striebornú podľa potreby zamieňať aj bielou, zlatú so žltou, pričom sa však tieto farby budú vždy popisovať ako strieborná a zlatá.

ciarkovanypodkladhuscapica-233x300

Pri čierno- bielom vyjadrení farieb sa zlatá zastupuje jemným bodkovaním, strieborná ostáva voľná a modrá sa vyjadrí vodorovným šrafovaním.

martinaerbhusi-150x300

Vo väčšom erbe obce je nosičom štítu strieborný, zlatovlasý, červeno odetý sv. Martin so striebornou, zlato ozdobenou mitrou, páliom, v ľavici so zlatou berlou. Podrobnosti používania základného a väčšieho erbu obce Granč- Petrovce upraví obecné zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením.

zastavaobce-262x300_(1)

Vlajka obce Granč- Petrovce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (3/10), žltej (1/10), bielej (2/10), žltej (1/10) a červenej (3/10). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

pecatobce-233x300

Pečať obce Granč- Petrovce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC GRANČ- PETROVCE. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie.

Zástava obce Granč- Petrovce má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia.

trizastavy-254x300

Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).

Krátka zástava obce Granč- Petrovce je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

Koruhva obce Granč- Petrovce predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar. Farby sú zoradené zľava doprava.

zastavashusouabiskupcapicou-233x300

Znaková zástava obce Granč- Petrovce má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté do celej plochy textilu.

erbhusiazastava-126x300

Kombinovaná, alebo tiež „veľká“ koruhva obce Granč- Petrovce predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.

standardastarostu-233x300

Štandarda starostu obce Granč- Petrovce má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podoba sa znakovej, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.

Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky obce. Ich pečatné pole sa nelíši od obecnej pečate, no kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku starostu, obecného zastupiteľstva, alebo obecného úradu.